Vo štvrtok 8. októbra 2026 vymenili naši žiaci druhého stupňa školské lavice za dobrodružstvo, pri ktorom sa predmety ako geografia, dejepis, náboženstvo, chémia a biológia spojili do jednej veľkej školy života!
Naše putovanie sa začalo v čarovnej Banskej Štiavnici, kde nás prvé kroky zaviedli na majestátnu Kalváriu, miesto, na ktorom sa stretáva duchovno, história, umenie aj nádherná príroda.
Cestou nahor sme si nielen preverili svoju kondíciu, ale aj pripomenuli, že tie najkrajšie výhľady si niekedy treba zaslúžiť!
Naša cesta pokračovala do kaštieľa vo Svätom Antone, kde sme sa na chvíľu preniesli do sveta šľachty, historických príbehov, vzácnych zbierok a prírodných zaujímavostí. Dejepis tu prestal byť iba súborom dátumov a biológia dostala úplne nový rozmer!
Ďalšia zastávka nás zaviedla k fascinujúcemu Banskoštiavnickému betlehemu, jednému z najväčších pohyblivých drevených betlehemov na Slovensku a 3D modelu mesta Banskej Štiavnice, ktorým nás previedol sám pán architekt. Pred našimi očami ožili stovky postavičiek, tradičné remeslá, banícka minulosť i biblický príbeh, pričom každý detail bol dôkazom obdivuhodnej ľudskej tvorivosti a trpezlivosti.
A keďže Banská Štiavnica je doslova jedným z najstarších baníckych miest na Slovensku, nemohli sme vynechať ani prechádzku jej historickým centrom! Obdivovali sme Starý a Nový zámok, radnicu, Trojičné námestie i majestátny morový stĺp, ktoré nám pripomenuli bohatstvo a jedinečnosť nášho kultúrneho dedičstva. Na každom kroku nás sprevádzali príbehy slávneho baníckeho mesta, v ktorom sa kedysi písali významné kapitoly našich dejín.
Svoje miesto si našla aj chémia, pretože Banská Štiavnica je neodmysliteľne spätá s nerastným bohatstvom, baníctvom a poznávaním tajomstiev ukrytých hlboko pod zemským povrchom.
Ani sme si neuvedomili, koľko nových poznatkov sme získali, pretože tentoraz sa učenie ukrývalo v každom kroku, pohľade, objave i spoločnom zážitku.
A čo bolo na celej exkurzii najkrajšie? Že sme neobjavovali iba nové miesta, ale aj radosť zo spoločného putovania, rozhovorov, smiechu a chvíľ strávených mimo školských lavíc.
Domov sme sa vracali možno s unavenými nohami, ale s hlavami plnými vedomostí, s úsmevom na tvári a so spomienkami, ktoré v nás zostanú ešte dlho.
Pretože škola nie je len miesto, kde sa učíme o svete – je to aj miesto, ktoré nám otvára dvere, aby sme ho mohli spoločne objavovať.
A tento deň bol krásnym dôkazom, že tie najlepšie hodiny sa niekedy odohrávajú ďaleko za dverami triedy!